Protruzia disku a hernia disku

Čo je to vlastne vyskočená platnička?

Čoraz viac mladých ľudí trpí bolesťami pri probléme ľudovo zvanom vyskočená platnička alebo odborne hernia disku / protruzia disku. Často k tomu prispieva sedavý spôsob života, nedostatok pohybu, chybné zaťažovanie chrbtice, nesprávne pohybové stereotypy. V tomto článku sa dozvieme, ako naša chrbtica funguje, ako predchádzať jej dysfunkciám a ako ju včas diagnostikovať a liečiť.

Pohyb je život. Ak zlepšíme kvalitu pohybu , zlepšíme kvalitu života.

Protruzia disku

Protruzia disku – vyskočená platnička presakuje do prasklín väzivového prstenca, môže sa vysunúť do priestoru medzi 2 stavcami. Ak sa vysunie smerom von, mimo miechových koreňov, nespôsobuje žiadne problémy. Ak ale materiál vo vnútri platničky praskol a dostal sa do priestoru, nazývame to herniou disku. Voľný úlomok sa môže rozdrobiť a cestovať miechovým kanálom. Preto pacient cíti sťahovavú bolesť, ktorá putuje z miesta na miesto. Niekedy úlomky spôsobia tlakom na nervové kanály stratu citlivosti a bolesť. Často je materiál vyskočenej platničky vstrebaný vlastným telom a problémy do 6 mesiacov ustúpia.

[ms_button style=“normal“ link=“https://services.bookio.com/rehab-klinik/widget?lang=sk&category=3251″ size=“large“ shape=““ shadow=“no“ block=“no“ target=“_blank“ gradient=“no“ color=“#00aeef“ text_color=“#ffffff“ icon=““ icon_animation_type=““ border_width=“1″ class=““ id=““]Objednať sa na online cvičenie [/ms_button]

Hernia disku – ako vzniká

Chrbtica je kanál, cez ktorý v nás prúdi život, je to naše zdravie, opora, pohyb, ochrana a energia. Chrbtica je zložená zo stavcov, medzistavcových platničiek a nervov. Medzistavcová platnička je pružná chrupavka medzi stavcami, ktorá umožňuje ich vzájomný pohyb a zároveň plní tlmiacu funkciu pri nárazoch. Tým bráni poškodeniu mozgu pri chôdzi, behu a skokoch.

Ak je toto zaťaženie príliš veľké, väzivová chrupavka postupne degeneruje , rozpadá sa na menšie kúsky a tie sa vytláčajú do okolia, najčastejšie do chrbticového kanála. Môžu tlačiť na miechu a jej nervy. Najvyššie platničky sú v driekovej časti chrbtice. Práve v tejto časti je chrbtica najviac pohyblivá a tým najviac zraniteľná roztrhnutím alebo vysunutím platničky. V detstve platničky obsahujú viac vody a vekom ho strácajú, preto sú menej pružné a menej pohyblivé. Vo vyššom veku je hybnosť znížená. Z miechy vychádzajú jednotlivé nervové korene a nervové vlákna , ktoré inervujú určité časti tela a orgány.

Najproblematickejšia hernia disku je medzi stavcami L5 S1, pretože tu sa nachádza posledná platnička a nesie najväčšiu váhu. Jej zotavenie aj preto trvá dlhšie.

Príznaky vyskočenej platničky

• Ak netlačí na nerv, môžete byť úplne bez bolestí.
• Ak tlačí na nerv, cítime bolesť alebo stratu citlivosti v tej oblasti tela, ktorú nerv inervuje.
• Pri vyskočení v dolnej bedrovej časti môže tlačiť na sedací nerv – Ischiatický nerv a bolesť sa šíri od sedacích svalov až ku chodidlám.
• Pri vyskočení v hornej časti bedrovej oblasti pociťujeme bolesť na prednej strane stehna.
• Pri vyskočení platničky v krčnej oblasti môžete pociťovať bolesť a stratu citlivosti v ramenách a hrudnej oblasti.
• Ak trpíte bolesťami nôh ,ktoré môžu prichádzať a odchádzať, môže sa jednať o vyskočenú platničku. Tiež sa bolesť zhorší pri tlaku (napríklad kýchnutí).
• Ďalším príznakom je pichanie alebo strata citu v jednej nohe, pričom bolesť sa môže šíriť až do chodidla.
• Inými príznakmi môžu byť svalové kŕče a slabosť.

Najčastejšie príčiny vyskočených platničiek

• Vek
• Úraz
• Zvýšená námaha
• Nesprávne pohybové návyky pri chôdzi, sedení ,státí
• Nesprávne pohybové návyky pri športovom zaťažení

Rizikové faktory – čomu sa vyhýbať

Nesprávne pohybové stereotypy, chybné držanie tela, nedostatok pohybu, zdvíhanie ťažkých bremien, predklony rotácie, vystavovanie sa stálym vibráciám, riadenie auta, vykonávanie nesprávnej záťaže pri športe a vo fitku alebo nárazy pri behaní, fajčenie, nadváha.

Liečba vyskočenej platničky

Najčastejším vyšetrením pri vyskočených platničkách sú: návšteva neurológa, ortopéda alebo FBLR lekára. V akútnom štádiu je dôležitý pokoj, avšak nie úplné vynechanie pohybovej aktivity. Neskôr sa odporúča ľahká chôdza a priloženie elektrického vankúša. Nasleduje edukácia správnych pohybových stereotypov v spojení s elektroliečbou. Naučíte sa špeciálne cvičenia pod vedením odborného fyzioterapeuta. Ten môže využiť aj mäkké a mobilizačné techniky. V niektorých prípadoch sú vhodné aj lieky proti zápalu.
 
Autor: Jana Lukačovičová