Artroskopia

Čo je to artroskopia?

Artroskopia patrí medzi miniinvazívne diagnosticko-operačné metódy. Umožňuje chirurgovi z minimálneho prístupu prostredníctvom endoskopu prepojeného s monitorom vizuálne zhodnotiť stav kĺbu z vnútra. Metóda umožňuje v jednom kroku určenie diagnózy a vykonanie jednoduchšieho terapeutického zákroku. Komplikovanejšie operačné zákroky sa plánujú.

Zákrok sa realizuje v celkovej anestéze, v spinálnej alebo lokálnej. Pacient počas zákroku bolesť necíti. Chirurg cez malé kožné rezy v dĺžke do 1 cm zavádza miniatúrnu kameru do kĺbu napojenú na obrazovku. Cez ďalšie kožné vstupy operatér podľa štandardov zavádza mini-chirurgické náradie a sterilný roztok.
 

Výhody artroskopie

Zákrok sa zaraďuje do jednodňovej chirurgie pre krátkodobý pobyt v nemocnici. Benefitom artroskopie je znížené riziko infekcie, ktoré súviselo s veľkou operačnou ranou. Pacient sa vracia v kratšom čase do práce a k svojim obľúbeným aktivitám.

Vysoká klinická presnosť v kombinácii s krátkodobým pobytom v nemocnici spôsobila, že artroskopia je výhodná voľba pri diagnostike s určením prognózy a následnej terapie.

Medzi najčastejšie artroskopické zákroky patrí:

• artroskopia kolena (artroskopia menisku),
• artroskopia ramena,
• artroskopia bedrového kĺbu,
• artroskopia členkového a lakťového kĺbu.

Úrazy mäkkých tkanív kolena sú typickým úrazom pri športe. K najčastejším patrí distorzia kolenného kĺbu, poranenie skríženého väzu, ruptúry meniskov, poškodenie kolaterálnych ligament a v neposlednom rade taktiež kombinované poranenia.
 

Artroskopia kolena / menisku

Poranenia meniskov kolena

Poranenia meniskov kolena sú z rámci poranení kolenného kĺbu veľmi časté. Dôvodom je pravdepodobne rastúci záujem populácie o pohybové aktivity, napr. squash, skating, snowboarding, atď. Súčasne s týmto rastúcim rizikom sa rozširujú ortopedicko-traumatologické, diagnostické a terapeutické (zvlášť artroskopické) možnosti. Poranenie menisku sa vie pomerne presne diagnostikovať hneď po úraze a to znamená že ho vieme i včasne operatívne riešiť.

 
Do relatívne nedávnej doby prevládal názor, že najvhodnejšou liečbou poranení meniskov je chirurgický výkon s nízkymi nárokmi na včasnú mobilizáciu operovaného kĺbu. To znamená, že kĺb pacienta bol dlhodobo znehybnený z dôvodu ochrany a hojenia meniskov po operačnom výkone. Takáto prax viedla často ku kĺbnym kontraktúram v okolí kĺbu.

V súčasnosti sa z ortopedického hľadiska liečia poranenia meniskov prevažne artroskopickým zásahom. Dĺžka rehabilitačného programu je variabilná trvá týždne až mesiace a je závislá od typu úrazu, operačnej techniky a motivácii pacienta.

Na začiatku po operácii sa zameriavame na ošetrenie mäkkých tkanív v oblastí kolenného kĺbu, používame cvičenia na udržanie rozsahu pohybu v kolene. Terapiu môžeme doplniť o fyzikálnu terapiu alebo kryoterapiu na zníženie opuchu. Zaťaženie dolnej končatiny volíme podľa druhu operácie a stavu pacienta.

Poranenia predného skríženého väzu

Poranenie predného skríženého väzu je závažným poranením, ktoré výrazne zasahuje do funkcie kolenného kĺbu. Úraz je často spojený so športovou aktivitou – lyžovanie, futbal, tenis… Liečba sa rieši zvyčajne operačne – artroskopiou, nakoľko odkladanie operácie alebo trvalé ponechanie kolena bez predného skríženého väzu vysoko zvyšuje riziko ďalšieho vnútrokĺbného poranenia.

Najčastejšími indikáciami artroskopie kolenného kĺbu sú: poranenia meniskov, natrhnutie alebo roztrhnutie predného skríženého väzu, zadného skríženého väzu a bočných väzov, poškodenie chrupaviek, instabilita kolena po opakovaných luxáciách, distorzia kolena so zakrvácaním, chronické zápalové ochorenia kĺbu.
 

Artroskopia ramena

K artroskopii ramena prichádza vtedy, ak má pacient dlhodobú bolesť ramena alebo funkčnú poruchu v oblasti ramenného kĺbu. V ramennom kĺbe sa vykonáva artroskopia z dôvodov ako je nestabilita ramena po opakovaných luxáciách kĺbu (vykĺbenia), poškodenie rotátorovej manžety, liečba impigement syndrómu, degeneratívne a zápalové ochorenia kĺbu, odstránenie voľných teliesok-kĺbnych myšiek.
 

 

Artroskopia lakťového a členkového kĺbu

Artroskopia lakťového kĺbu sa vykonáva po poškodení kĺbnej chrupavky spôsobenej úrazom alebo vplyvom degeneratívnych zmien, pri chronických bolestiach, opuchoch, tenisovom lakti, odstránenie kalcifikátov, odstránenie voľných teliesok, odstránenie vnútornej vrstvy kĺbneho púzdra.

Indikáciou k artroskopii členkového kĺbu sú kĺbne myšky, impingement syndróm, disekujúca osteochondróza, nestabilita kĺbu, zápalové ochorenia tkanív.
 

Fyzioterapia po artroskopii

Fyzioterapia je neoddeliteľnou súčasťou liečebnej terapie po artroskopii kolena, ramena či iného kĺbu. Správne vedená fyzioterapia vracia pacienta skoršie do bežného života a umožňuje predchádzať novým úrazom.

Nároky a kritéria na funkciu nielen kolenného kĺbu sa líšia u vrcholového športovca a u človeka so sedavým zamestnaním. Fyzioterapeutický program zostavujeme prísne individuálne s ohľadom na operačný zákrok, bolesť pacienta a zároveň rešpektujeme základné požiadavky operatéra. Kinezioterapiu začíname s ošetrením mäkkých tkanív v okolí operovaného kĺbu, uvoľňovaní jazie.

Po artroskopii kolena vykonávame mobilizáciu pately. Aktiváciu svalov dolnej končatiny začíname tzv. drillom quadricepsu – aktívne zapájanie mediálnej hlavy štvorhlavého svalu stehna pri vystretom kolene. V ostatných kĺboch uvoľňujeme stuhlosť kĺbu postizometrickou relaxáciou v jednotlivých smeroch, ktoré nám daný kĺb umožňuje. Postupne z pasívnych a aktívnych asistovaných pohybov prechádzame podľa stavu pacienta a bolestivosti k aktívnym cvičeniam. Precvičujeme vždy celú končatinu, nielen operovaný kĺb.

S postupným zlepšovaním stavu kĺbu po operácii zvyšujeme nároky na kvalitu vykonávaných cvikov, zameriavame sa na zväčšovanie rozsahu pohyblivosti kĺbu, postupne zvyšujeme záťaž vždy iba v jednom parametri, predlžujeme čas cvičenia.

Do zostavy cvičení postupne pridávame cvičenia v otvorených a zatvorených kinematických reťazcoch. Používame rôzne pomôcky na zlepšenie svalovej sily, ako sú závažia, therabandy(gumy s rôznou silou odporu) . Po artroskopii nosných kĺbov postupne prechádzame na cvičenia na instabilných plošinách.

 
Terapiu môžeme doplniť o fyzikálnu terapiu, ktorá pomáha stimulovať ochabnuté a oslabené svalstvo, zmierňuje bolesť, zabezpečuje zlepšenie prekrvenia v operovanom kĺbe. Pri opuchoch kĺbu, ktorý je po zákroku vždy prítomný, je dôležité aplikovať terapiu chladom, aj v domácom prostredí. Predídeme tak možným zápalom kĺbu, tvorbe výpotku a s tým spojenej bolesti samotného kĺbu. A v neposlednom rade sa rekonvalescencia predĺži. Na začiatku fyzioterapie po cvičení môže dochádzať k výraznému prekrveniu kĺbu – začervenanie a na dotyk je kĺb teplejší, nutné je je kĺb chladiť. Končatinu s opuchnutým kĺbom polohujeme vo zvýšenej polohe.

Dodržiavaním fyzioterapeutického programu a dodržiavaním požiadaviek chirurga ohľadne záťaže po artroskopii, si zabezpečíme rýchlejší a bezbolestný návrat do bežného života s kvalitne fungujúcim kĺbom. V Rehab Klinik Bratislava vám s tým radi pomôžeme.

Autor: Barbora Šišovská