Skolióza

V dnešnej dobe, keď deti sedia dlhé hodiny v školských laviciach, pri počítačoch či mobilných telefónoch, je dôležité venovať pozornosť správnemu držaniu tela. Nesprávne sedenie a jednostranné zaťaženie môžu viesť k rôznym problémom pohybového aparátu, a jedným z najčastejších je skolióza.

Čo je to skolióza?

Skolióza predstavuje trojrozmernú priestorovú deformitu chrbtice rôznej etiológie s hlavnou progresiou v období rastu. Skolióza môže spôsobovať bolesti chrbta a iné zdravotné problémy. Fyzioterapia zohráva kľúčovú úlohu pri liečbe skoliózy, pretože správnym uvoľňovaním svalov a cvičením je možné napriamiť a stabilizovať chrbticu.

Trojrozmerná deformita znamená deformitu v rovine:

• Frontálnej – vybočenie chrbtice do „S“ alebo „C“
• Sagitálnej – prehĺbenie alebo oploštenie chrbticových oblúkov
• Tranzverzálnej – prítomná rotácia a torzia

Skolióza sa najčastejšie prejavuje najprv kozmetickou deformitou s následnou klinickou symptomatológiou, pričom rýchlosť jej progresie závisí od pohlavia, rýchlosti rastu, veľkosti kriviek, etiologickej deformity a od rovnováhy posturálnych fyziologických a patologických deformačných síl chrbtice a trupu. Podľa spoločnosti The scoliosis research society sa za skoliózu definuje stranové zakrivenie v rozsahu 10/11° a viac.

Typy skoliózy

Rozdelenie skoliózy podľa etiológie a patogenézy:

• Neštrukturálna skolióza – zakrivenie chrbtice viditeľné; na chrbtici nie sú prítomné zmeny (často sa vyskytujúca kompenzačná skolióza – napr. skrátená dolná končatina)
• Štrukturálna skolióza – prítomné zmeny na chrbtici – torzia, rotácia (napr. idiopatické, neuromuskulárne, pri reumatických ochoreniach, traumatické skoliózy)
• Idiopatická skolióza – najčastejšie sa vyskytujúce, nevie sa presná príčina vzniku.

Významným faktorom ovplyvňujúcim vznik skoliózy je moderný životný štýl. Deti dnes často trávia veľkú časť dňa v sede – v škole, pri vypracovávaní domácich úloh, ale aj pri používaní počítačov, tabletov a mobilných telefónov. Tento nedostatok pohybu oslabuje svaly trupu, ktoré sú kľúčové pre správne držanie tela, a vytvára podmienky pre vznik nesprávnych pohybových návykov.

Navyše, dlhodobé nesprávne sedenie či nosenie ťažkých školských tašiek na jednom pleci môže ešte viac prispieť k rozvoju svalovej nerovnováhy a nesprávneho zakrivenia chrbtice, čo skoliózu zhoršuje. Pravidelná fyzická aktivita a dôraz na správne držanie tela sú preto kľúčové pre prevenciu skoliózy u detí.

Rozdelenie skoliózy podľa obdobia vzniku:

• Infantilná skolióza – 0-3 roky;
• Juvenilná skolióza – 3-10 rokov;
• Adolescentná skolióza – viac ako 10 rokov.

Rozdelenie skoliózy podľa veľkosti Cobbovho uhla:

• stupeň krivky menšie ako 30° a s malou torziou (otočenie) stavcov;
• stupeň krivky 30-60° s torziou 10 -12°;
• stupeň krivky 60-90° s torziou 20 -30°;
• stupeň krivky nad 90° s torziou 30°.

Rozdelenie skoliózy podľa lokalizácie:

• C1-C7 = krčná skolióza;
• C7-Th1 = krčno-hrudná skolióza;
• Th2-Th12 = hrudná skolióza;
• L2-L4 =drieková skolióza;
• L5-S1 = drieková-krížová skolióza.

Rozdelenie skoliózy podľa smeru kriviek:

• Dextrokonvexná skolióza,
• Sinistrokonvexná skolióza.

Skoliotické držanie tela

Je dôležité poznať rozdiel medzi pojmami skolióza a skoliotické držanie tela.  Skoliotické držanie tela predstavuje funkčné, dočasné vychýlenie chrbtice bez trvalej štrukturálnej deformity. Chrbtica sa môže vychyľovať do strán, no pri zmene polohy, ako je ľah alebo pasívne natiahnutie, sa narovná. Chýba rotácia stavcov a nevytvára sa gibbus.

Tento stav je najčastejšie spôsobený svalovou nerovnováhou, nesprávnym držaním tela (napr. pri sedení alebo nosení tašky na jednom pleci) či krátkodobými problémami, ako sú bolesť alebo spazmus svalov. Na rozdiel od skoliózy, ktorá je trvalou deformitou chrbtice v troch rovinách (frontálna, sagitálna, transverzálna) a zahŕňa rotáciu stavcov, asymetriu hrudníka, rebier, lopatiek a vznik gibbusu (hrbu), skoliotické držanie tela je plne korigovateľna správnym cvičením a zlepšením postúry. Skolióza, ktorá môže postihnúť deti aj dospelých, má navyše vplyv nielen na vzhľad, ale aj na funkciu vnútorných orgánov.

Diagnostika skoliózy

Určenie skoliózy si vyžaduje odborné posúdenie lekára, pričom samotné vizuálne pozorovanie môže naznačovať prítomnosť problému, ale na potvrdenie diagnózy nestačí. Zakrivenie chrbtice je potrebné presne posúdiť prostredníctvom röntgenového vyšetrenia, kde sa meria Cobbov uhol – hodnota určená medzi dvoma najviac naklonenými stavcami.

Skolióza sa potvrdzuje vtedy, ak Cobbov uhol dosiahne alebo presiahne 10° a zároveň je prítomná axiálna rotácia stavcov. Diagnózu stanovuje výhradne odborník, zvyčajne ortopéd, ktorý na základe RTG vyšetrenia určí stupeň zakrivenia a navrhne vhodnú liečbu. Tá zahŕňa pravidelné cvičenie pod vedením fyzioterapeuta, školu chrbta, a v prípade potreby aj korzetovú terapiu alebo operačné riešenie.

Výskyt skoliózy je častejší u dievčat, najmä po desiatom roku života. Podľa Americkej akadémie ortopedických chirurgov sa skolióza u dievčat vyskytuje až 10-krát častejšie ako u chlapcov a riziko zhoršenia zakrivenia je u dievčat až 8-krát vyššie. Tieto poznatky zdôrazňujú dôležitosť včasnej diagnostiky a sledovania, najmä u rizikových skupín.

Terapia skoliózy

Cvičenie je kľúčovou súčasťou terapie skoliózy a jeho cieľom je nielen zmierniť príznaky, ale aj posilniť svalový korzet, podporiť správne držanie tela a zlepšiť celkovú funkciu chrbtice. Medzi najčastejšie využívané metódy patrí DNS (Dynamická neuromuskulárna stabilizácia), ktorá pomáha zdokonaliť dýchanie, odstrániť chybné pohybové stereotypy a zlepšiť vnímanie vlastného tela. SM systém (Špirálna stabilizácia) je komplexné cvičenie na predĺženie skrátených svalov a aktiváciu hlbokého stabilizačného systému, čo je pri skolióze často oslabené.

Schrothovej metóda zase využíva 3D derotačné cvičenia, ktoré cielia na zlepšenie svalovej funkcie a priestorovú korekciu zakrivenia. Ďalšie metódy ako Klappovo lezenie, Brüggerova metodika alebo Kaltenbornova metodika sa zameriavajú na uvoľnenie svalov, zlepšenie rotability chrbtice a korekciu posturálnych vzorcov.

Najčastejšie využívané fyzioterapeutické metódy pri skolióze:

• DNS (Dynamická neuromuskulárna stabilizácia)
• SM systém (Špirálna stabilizácia)
• Schrothovej metóda
• Klappovo lezenie
• Brüggerova metodika
• Kaltenbornova metodika

Hoci existuje mnoho rôznych cvičebných metód pre skoliózu, ako sú vyššie uvedené, výskum zatiaľ nepreukázal jednoznačnú účinnosť konkrétnych cvičení na zníženie Cobbovho uhla alebo zastavenie progrese zakrivenia. Niektoré štúdie naznačujú, že špecifické cvičenia nemusia mať významný vplyv na zmiernenie zakrivenia chrbtice, aj keď môžu pomôcť zlepšiť svalovú rovnováhu a znížiť symptómy. Podobné výskumy ukazujú, že aj všeobecné cvičenia, ako je pilates alebo silový tréning, môžu mať pri niektorých typoch skolióz v krátkodobom horizonte podobný účinok ako cvičenia špecifické pre skoliózu. Dôležité je si uvedomiť, že cvičenie môže stále výrazne zlepšiť celkovú funkciu tela.

Neoddeliteľnou súčasťou terapie je aj škola chrbta, ktorá učí správne pohybové stereotypy, reedukáciu stoja, sedenia, chôdze a bežných denných činností, ako je písanie, varenie či šoférovanie. Správne vedená kinezioterapia dokáže zmierniť zakrivenie, udržať stav stabilizovaný a ochrániť životne dôležité orgány pred negatívnym vplyvom skeletu.

Fyzioterapeut vyberie vhodné metódy individuálne, pričom cieľom je nielen zlepšenie funkcie, ale aj pocit úľavy po cvičení. Správna životospráva, dostatočný príjem živín na podporu vývoja svalov a kostí, spolu so správnym prevedením cvikov, sú nevyhnutné na dlhodobé udržanie zdravia chrbtice.

Korzetovanie pri skolióze

Liečbu korzetom indikuje lekár pri hodnotách kriviek od 25° do 40° podľa Cobba. Tento spôsob liečby je obzvlášť vhodný pri zhoršujúcich sa skoliózach v infantilnom alebo juvenilnom veku. Hlavný princíp korzetoterapie spočíva v odľahčení konkávnej strany chrbtice a zvýšení tlaku na konvexnej strane. Počas počiatočnej fázy liečby je potrebné nosiť korzet 23 hodín denne, pričom zvyšná hodina je vyhradená na hygienu. Ak sa krivka nezväčšuje, korzet sa odporúča nosiť až do ukončenia rastu, pričom postupne dochádza k znižovaniu času nosenia a po ukončení rastu sa korzet nosí už len na noc, po dobu 6 mesiacov. Cieľom korzetoterapie je zabrániť zhoršovaniu deformity chrbtice a ak je to možné, zlepšiť krivku skoliózy.

Dlhodobé niekoľkoročné štúdie ukázali, že okamžitá korekcia skoliózy býva často iba dočasná. V rokoch nasledujúcich po liečbe korzetom dochádza k postupnej strate korekcie, pričom priemerné zlepšenie je iba o 2 až 4° v porovnaní s hodnotami pred nasadením korzetu. Aj napriek tomu, že korzetoterapia môže pomôcť stabilizovať stav, skolióza sa môže aj naďalej zhoršovať. Korzet musí byť vyhotovený presne na mieru a pravidelne kontrolovaný, najmä kvôli rastu u detí.

Veľmi dôležitá je spolupráca medzi rodičom a pacientom, najmä u detí, ktoré korzet nosia. Účinnosť liečby korzetom je však veľmi často obmedzená spoluprácou pacienta. Pre adolescentov je často veľmi náročné dodržiavať časový interval 23 hodín denne. Autor Kolář uvádza, že pacienti nosia korzet v priemere len 65% doporučeného času a iba 15 % pacientov dosahuje dobrú úroveň spolupráce. Tento faktor môže významne ovplyvniť efektívnosť korzetoterapie, keďže pravidelnosť a dôslednosť v nosení korzetu sú kľúčové pre dosiahnutie požadovaných výsledkov.

Operačná liečba skoliózy

Závažný stupeň skoliózy, ktorý nie je možné liečiť konzervatívnymi metódami, si vyžaduje operačnú liečbu. Cieľom operačnej liečby skoliózy je zmenšiť gibbus, upraviť rotáciu chrbtice a zabezpečiť jej stabilitu. Operácia sa zvyčajne vykonáva pri krivkách 40-50° a viac, kedy konzervatívna liečba nie je dostatočná.

Najbežnejšou metódou je spinálna fúzia, pri ktorej sa spájajú stavce pomocou kovových implantátov, ktoré udržiavajú chrbticu v správnej polohe až do vytvorenia kostného zrastu. Cieľom operácie je nielen korekcia deformity, ale aj zabezpečenie stability chrbtice. Rodičia často nepoznajú riziká operácie, pričom najväčším „strašiakom“ okrem samotného zákroku je stav, ktorý môže nastať po operácii. Skolióza je vždy zložitá a na chrbticu pôsobí ako pružina, takže aj keď operatér „vyrovná“ krivku pomocou tuhej fixácie, segment už nikdy nebude schopný ohybu. 

Po operácii môže nastať zvýšené preťaženie nad a pod fixovanou oblasťou chrbtice, čo môže viesť k problémom s platničkami alebo posunu stavcov, preto je dôležité pred operáciou využiť všetky možnosti konzervatívnej liečby, ako je fyzioterapia a korzetovanie.

Záver

Skolióza je komplexné ochorenie, ktoré vyžaduje individuálny prístup a starostlivú liečbu. Hoci v niektorých prípadoch môže byť progresia ochorenia obmedzená pomocou konzervatívnych metód, ako sú cvičenie, korzetovanie či správna životospráva, v závažnejších prípadoch môže byť nevyhnutná aj operačná intervencia. Dôležité je, aby sa pacienti a ich rodičia o skolióze vzdelávali a včas vyhľadali odbornú pomoc. Spolupráca medzi pacientom, fyzioterapeutom a ortopédom je kľúčová pre dosiahnutie najlepších výsledkov a zlepšenie kvality života. Pri správnom prístupe je možné efektívne zmierniť príznaky a predísť ďalším komplikáciám.