Obsah článku:
Z histórie…
Autor metódy Robin Mckenzie sa narodil v Aucklande na Novom Zélande v roku 1931. Potom, čo v roku 1952 vyštudoval New Zealand School of Physiotherapy, si otvoril svoju vlastnú súkromnú prax vo Wellingtone na Novom Zélande, kde sa špecializoval predovšetkým na liečbu ochorení spojených s poruchami chrbtice.
Počas svojej praxe Robin McKenzie nazbieral poznatky, ktoré ho doviedli k teorii, že počas opakovaných pohybov dochádza k mechanickému vráteniu medzistavcovej platničky späť na svoje pôvodné miesto a tým sa zmiernia pacientove obtiaže. Táto teória sa stala podnetom pre niekoľko štúdií. Tieto štúdie dynamického modelu medzistavcovej platničky následne potvrdili správnosť tejto teórie.
Princípom tejto metódy je vyšetrenie a terapia pacienta pohybmi v sagitálnej rovine do flexie (predklonu) a extenzie (záklonu) u hrudnej a bedrovej chrbtice. Do protrakcie (predsunutie) , flexie, retrakcie (zasunutiu) a extenzie pri krčnej chrbtici, ďalej vyšetrujeme pohyby vo frontálnej rovine do lateroflexe (bočný posun) u bedrovej chrbtice, rotácia u hrudnej chrbtice, rotácie a inklinácie u krčnej chrbtice. Metóda je celosvetovo používaná už viac než 30 rokov. Filozofiou MDT je hlavne aktívne zapojenie a vzdelávanie pacienta. Vlastným vyšetrením sa fyzioterapeut snaží nájsť smerovú preferenciu t.j. pohyb ktorý vedie k ústupu bolesti. Tento efekt v MDT nazývame fenoménom centralizácie.
Centralizácia
Fenomén centralizácie by sa dal definovať ako stav, kedy vplyvom opakovaných pohybov dochádza k vymiznutiu príznakov z periférnych častí a následne dochádza k zvýrazneniu bolesti smerom proximálnym (smerom k telu). Preto je pre fyzioterapeuta fenomén centralizácia dobrým prognostickým znamením. O centralizáciu nejde v prípade, že po ukončení pohybu a návrate do pôvodnej polohy tento stav nepretrváva a obnoví sa pôvodná symptomatológia.
Periferizácia
Opakom centralizácie je stav, ktorý u pacienta pohyb vyvoláva zvýšenú intenzitu bolesti, ktorá sa naďalej šíri smerom distálnym (od tela) do periférie. Nazývame ho preto fenomén periferizáce. Tento dej nám signalizuje nevhodný výber terapie a je nutné znovu vykonať potrebné vyšetrenia a bezodkladne zmeniť smer pohybu.
Štádiá poškodenia medzistavcovej platničky
Patologické zmeny medzistavcovej platničky sú sprevádzané štrukturálnymi a biochemickými zmenami, ktoré ovplyvňujú jej vlastnosti a tým pádom aj funkciu. Prvou známkou degenerácie býva strata výšky a následné vyklenutie disku po obvode. Tým je vyvíjaný tlak na zadný pozdĺžny väz. V neskorších štádiách dochádza až k extrúzií disku t.z. k pretrhnutiu väzivového prstenca a následnému výraznému posunu jadra medzistavcovej platničky k chrbticovému kanálu, čím vzniká útlak jedného alebo viacerých nervových koreňov.
1. Difúzne vysunutie disku (bulging) – vplyvom posunu jadra platničky (nucleus pulposus) do väzivového prstenca platničky (anulus fibrosus) dochádza k symetrickému vysunutiu medzistavcovej platničky za hranicu tela stavca následkom čoho vzniká zhoršenie mechanických vlastností platničky. Vonkajšie vrstvy platničky ostávajú v tomto štádiu neporušené.
2. Herniácia (protrúzia, prolaps) – protrúziou chápeme stav, kedy sa centrálna hmota t.z. jadro medzistavcovej platničky nahrnie do porušených vrstiev prstenca resp. obalu platničky. Dôsledkom tohto javu je fokálne (ložiskové) vyklenutie medzistavcovej platničky. Celistvosť zadného pozdĺžneho ligamenta je zachovaná ale medzi centrálnou hmotou a týmto ligamentom ostáva veľmi tenká vrstva fibrózneho prstenca.
3. Extrúzia (prietrž) – pri extrúzii medzistavcovej platničky dochádza k penetrácii pulpózneho jadra vonkajšou vrstvou väzivového prstenca. Centrálny materiál však ostáva v spojení so zvyškom pulpózneho jadra. Zadný pozdĺžny väz ktorý sa tiahne pozdĺž celej chrbtice ostáva neporušený.
4. Extrúzia so sekvestráciou (epidurálna prietrž) – tieto poškodenia platničky vznikajú hlavne počas náhleho alebo výrazného zaťaženia chrbtice. Je to najzávažnejšie postihnutie medzistavcovej platničky kedy odtrhnuté fragmenty pulpózneho jadra migrujú do epidurálneho priestoru. Celistvosť zadného pozdĺžneho väzu je narušená.
Terapia
V terapii podľa Robina McKenzieho využívame princípy posturálnej korekcie, extenčného alebo flekčného typu. Cieľom cvičenia je odstrániť bolesť a ak je to možné, obnoviť rozsah pohybu chrbtice. Pre zmiernenie symptómov vykonávame pohyby na hranici bolesti resp. do pocitu bolesti. Následne nastáva uvoľnenie tlaku a návrat do pôvodnej polohy. Cvičenie štandartne opakujeme v jednej sérii po desať opakovaní päťkrát denne.
Cvik 1 (pri bolestiach v driekovej oblasti) – Základná extenzia v ľahu na bruchu
Začiatočná pozícia: Relaxovaný ľah na bruchu. Následne presuniete horné končatiny pred seba a z tejto pozície sa zdvihnete na lakťe. Lakťový kĺb zviera 90 stupňov. Pohľad očí smeruje k zemi. Následne zrelaxujete všetky svaly tela a v tejto pozícií zotrváte po dobu 4 sekúnd. Po uplynutí tejto doby sa vrátite do pôvodnej relaxačnej pozície v ľahu na bruchu s hornými končatinami pozdĺž tela.
Cvik 2
Začiatočná pozícia: Relaxovaný ľah na bruchu. Následne presuniete ruky pod ramenné kĺby a z tejto pozície sa zdvihnete do polo vystretých lakťov. Následne zrelaxujete všetky svaly tela a v tejto pozícií zotrváte po dobu 4 sekúnd. Po uplynutí tejto doby sa vrátime do pôvodnej relaxačnej pozície v ľahu na bruchu s hornými končatinami pozdĺž tela. V prípade, že tento pohyb je krajne bolestivý robte len základný cvik 1 alebo sa dvíhajte len do pocitu mierneho tlaku v chrbte.
