Syndróm karpálneho tunelu
Syndróm karpálneho tunela je najčastejším tzv. úžinovým syndrómom, ktorý je sprevádzaný silnou bolesťou ruky, konkrétne v oblasti zápästia. Ide o súbor ťažkostí vyvolaných kompresiou stredného nervu (nervusmedianus) v karpálnom tuneli, ku ktorému dochádza zmenou priestorových vzťahov v zápästnej úžine ruky.
Koho postihuje syndróm karpálneho tunela?
Štatisticky medzi pacientmi s bolesťou zápästia so syndrómom karpálneho tunela prevažujú podľa väčšiny štúdií ženy, pričom je obyčajne postihnutá dominantná končatina. Syndróm karpálneho tunela sa často dáva do súvisu s profesionálnym dlhotrvajúcim nadmerným jednostranným zaťažením horných končatín a to konkrétne najmä s opakovanými pohybmi prstov a dlane.
Medzi najčastejšie povolania sa uvádza práca s klávesnicou a myšou počítača, ďalej dlhotrvajúca práca s nástrojmi napríklad ako sú kliešte ale aj napríklad s hudobnými nástrojmi najmä tie strunové.
Príznaky nastupujú obyčajne postupne a sú prevažne senzitívnej povahy. Pacienti sa sťažujú na bolesti zápästia, bolesti prstov na ruke, bolesti palca, bolesť kĺbov na prstoch ruky, či tzv. kľudové parestézie prstov ruky, ktoré majú povahu mravčenia alebo brnenia. Neskôr upresňujú že mravčenie je obmedzené na I. až IV. prst a v malíčku nie je brnenie.
Príznaky karpálneho tunela
Bolesť zápästia sa objavuje v kľude a zvýrazňuje sa po predchádzajúcom zaťažení ruky, napr. šoférovanie, držanie sa v električke, čítanie novín. V noci môžu príznaky pacienta budiť zo spánku a to aj niekoľkokrát na noc. Počas činnosti senzitívne príznaky miznú ale prejavuje sa porucha citlivosti prstov. Typický pacient udáva pri dotyku pocit “popálenia špičiek prstov ako od žihľavy”. Menej častým príznakom sú bolesti v zápästí. Častou sťažnosťou je nešikovnosť ruky pri jemnej činnosti.
Konzervatívna a chirurgická terapia
V závislosti od štádia ochorenia rozlišujeme dva druhy terapie, a to konzervatívnu a chirurgickú. Konzervatívna terapia sa odporúča v skorých štádiách ochorenia, kedy sa objavujú ľahké symptómy. Ku konzervatívnym možnostiam liečby syndrómu karpálneho tunela patrí fyzioterapia, ktorá pomáha tlmiť a odstraňovať príčinu ťažkostí. Z fyzikálnej terapie využívame napríklad biolampu, magnetoterapiu, ultrazvuk a laseroterapiu. Vždy je na zvážení lekára, ktorú fyzikálnu terapiu predpíše. Ďalej využívame mäkké a mobilizačné techniky.
Posledný a najdôležitejší bod liečby je liečebná telesná výchova, ktorá využíva riadenie a koordináciu pohybu k zlepšeniu stavu chorého. Taktiež je vhodná aj ako prevencia. Sú rôzne štúdie, ktoré preukázali že pacienti s ľahkým stupňom ťažkostí nemuseli podstupovať operáciu práve vďaka pravidelnému cvičeniu.
Cviky na karpálny tunel
Ukážka cvikov, ktoré slúžia ako prevencia proti karpálnemu tunelu alebo môžu pomôcť zabrániť rozvoju syndrómu karpálneho tunelu:
- Pacient predpaží natiahnuté horné končatiny a ohýba zápästia dozadu pri natiahnutých prstoch. V tejto pozícii vydrží 5 sekúnd.
- Pacient má predpažené horné končatiny a zápästia vyrovná tak, aby boli v predĺžení pozdĺžnej osy hornej končatiny a potom relaxuje prstami
- Pacient má predpažené horné končatiny a natiahne prsty a potom vytvorí päsť a pevne stlačí. V tejto pozícii zas vydrží 5 sekúnd.
- Pacient vychádza z pozície cviku 3., nechá teda zovreté ruky v päsť a ohýba zápästie smerom dole. Vydrží 5 sekúnd.
- Pacient opäť narovná zápästia a dlane do vodorovnej polohy a uvoľní prsty po dobu 5 sekúnd.
Tieto cviky je nutné zopakovať 10krát, medzi každou sériou nechá pacient horné končatiny voľne visieť pozdĺž tela a pretrepe prsty.
Nezabúdajte, že nie len cvičenie, ale aj ergonómia v práci (to ako sedíte, máte nastavený sklon stola, stoličku, klávesnicu a myš) môže napomáhať v prevencii poškodenia rúk. Samozrejme ak si neviete poradiť čo s tým zastavte sa u nás v Rehab Klinik Bratislava. 🙂
Autor: Eva Slamová
Navštevovala strednú zdravotnícku školu v Banskej Bystrici v odbore rehabilitačný pracovník. Po ukončení štúdia sa zamestnala v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová, kde pôsobila 13 rokov a získala bohaté skúsenosti s rôznymi diagnózami. Získala špecializáciu v odbore Fyzioterapia vo vybraných systémoch. Absolvovala vysokú školu v odbore fyzioterapia na Slovenskej Zdravotníckej Univerzite, kde jej bol udelený titul Bc. V súčasnosti sa venuje diagnostike a terapii funkčných pohybových ochorení. Svoje vzdelanie obohatila o certifikát SM-systém I-IV a absolvovala základný kurz Spiraldynamik Basic.
V Rehab Klinik Bratislava riešime vaše problémy okamžite!