Dynamická Neuromuskulárna Stabilizácia

Dynamická Neuromuskulárna Stabilizácia – DNS

Princíp DNS vychádza z vývojovej kineziológie dieťaťa, t.j. podľa vývoja bábätka od narodenia po obdobie vertikalizácie v stoji. Vývoj siaha do 4.roku života, dokončený je dozretím jemnej motoriky v 6 roku života.

 
Cieľom terapie je centrovať segmenty, dosiahnuť vyváženú koordinovanú aktivitu svalov, vytvoriť ekonomický pohyb s optimálnym programom riadenia. Znamená to dosiahnuť vyváženú aktivitu svalov tak, aby nevznikali pohybové poruchy či bolesti, pri ich najefektívnejšom zapojení, v správnom postavení kĺbov.
DNS pracuje s našimi pohybovými stereotypmi ako je napríklad stoj, sed, kľak, zdvíhanie bremien. Sú to činnosti ktoré sme sa naučili počas ranného detstva, dospievania, pri športe alebo nesprávnym využívaním tela počas dňa. DNS sa snaží tieto zlé naučené pohyby (stereotypy) “preprogramovať” v našom centrálnom nervovom systéme (mozog a miecha) a cez princípy vývojovej kineziologie optimalizovať naše pohybové chovanie.

Prvý krokom dosiahnutia správneho pohybu so správne postavenými kĺbmi je dosiahnutie stabilizácie trupu = vytvorením „pevného rámu“ = vytvorením „valca“ = „core“ = „pevného stredu tela“ = „hlboký stabilizačný systém“

Čo je hlboký stabilizačný systém chrbtice?
Vedieť udržať posturu čiže správne držanie tela znamená schopnosť aktivovať tzv. hlboký stabilizačný systém chrbtice. Hlboký stabilizačný systém chrbtice je systém svalov, ktoré sú v hlbších vrstvách a dokážu vytvoriť funkčný svalový korzet pre chrbticu. Kvôli predstave sú to svaly, ktoré nám držia stavce „medzi sebou navzájom“, vytvárajú im pevný korzet pôsobením bránice, panvového dna a brušnej steny.

Všetky spomínané segmenty musia byť v správnom postavení voči sebe, musia byť v správnej svalovej súhre, v správnom svalovom napätí a v neposlednom rade aktivované v správnom „timingu“.

 
Pokiaľ svaly hlbokého stabilizačného systému nefungujú dobre, svalové napätie sa prenesie aj na svaly, ktoré sú pôvodne určené k pohybu (lokomócií). Pokiaľ na tieto svaly kladie centrálny nervový systém aj nároky spojené s držaním tela (posturálne), dochádza k ich preťaženiu. Postupom času dochádza k vzniku funkčných porúch (bolesti, blokády, svalové dysbalancie) alebo štrukturálnym poškodeniam (preťaženie svalových vlákien). Takéto funkčné alebo štrukturálne poškodenie má negatívny vplyv na posturalnu funkciu hlbokého stabilizačného systému a vzniká začarovaný kruh.

Aby sme to pochopili na príklade. Predstavte si muža, v strednom veku, v celkom dobrej svalovej hmote a kondícii. Vo voľnom čase sa venuje športu (futbal, beh, bicykel), v pracom odvetví občas sedí, občas stojí, občas niečo zdvíha. Bolí ho spodný chrbát, občas cíti “niečo” medzi lopatkami. Prečo? Povedali by ste si, že chrbát bolí len ľudí ktorý nešportujú, necvičia, starajú sa o deti domácnosť a na seba nemajú čas.
Treba si uvedomiť že nemôžeme pri svale uvažovať len o tom či je silný alebo slabý. Ale aj z jeho zapojenia do biomechanických reťazcov. Aj keď sa nám na prvý pohľad zdá, že sval je silný a pevný, tak jeho zapojenie v konkrétnej posturálnej (stabilizačnej) funkcii môže zlyhávať a je nedostatočný. Takéto chybné zapojenie pri stabilizácii si človek neuvedomuje a automaticky si to zafixuje do všetkých pohybových činností a cvičení. Z tohto dôvodu vzniká neustále stereotypné preťažovanie.

Porucha tejto segmentálnej stabilizácie môže byť najčastejšie spôsobená
1. CHYBNOU NEUROMUSKULÁRNOU KONTROLOU, ktorej príčinami sú:
– poruchou posturálneho vývoja to znamená, že porucha svalovej súhry vzniká v súvislosti s nie správnym posturálnym vývojom dieťaťa. Napríklad keď používate u bábätka chodítka.
– opakovaným chybných dynamických stereotypov to znamená, že porucha svalovej rovnováhy vzniká chybne naučenou fixovanou činnosťou (profesia s jednostranným zaťažením, zle vedený tréning pri športe…)
– ochranná funkcia centrálneho nervového systému, resp. svalov. Ide o reakciu centrálneho nervového systému (mozgu a miechy) na patologickú situáciu. Dochádza k charakteristickým zmenám svalového napätia a tým aj celej postúry
2. NEDOSTATOČNOSŤ SVALOV, KTORÉ SEGMENTÁLNU STABILIZÁCIU KĹBU ZAISŤUJÚ.
Pri každom posilňovaní musí byť zabezpečená centrácia kĺbu. Inak je cvičenie neúčinné, alebo môže zhoršovať svalovú nerovnováhu.
3. VÄZIVOVÁ NEDOSTATOČNOSŤ A PORUCHA LOKÁLNYCH REGIONÁLNYCH A GLOBÁLNYCH ANATOMICKÝCH PARAMETROV.
Charakter tkanív a anatomické parametre sú významnými faktormi, ktoré ovplyvňujú stabilizáciu kĺbu počas pôsobenia vonkajších síl. Takéto situácie je možné kompenzovať. V niektorých prípadoch je potrebná operácia.

Pre koho je cvičenie vhodné?
– znížená aktivácia hlbokých svalov
– špecifické a nešpecifické bolesti chrbtice
– posturálna instabilita
– patológie pohybových stereotypov
– chybné držanie tela u detí a dospelých

 
Autor: Barbora Šišovská