Podvrtnutie členka

Aktualizované: 8.3.2025

Podvrtnutie členka je najčastejším poranením členkového kĺbu, ktoré zahŕňa natiahnutie alebo roztrhnutie väzov v tejto oblasti. Najčastejšie sa vyskytuje u aktívnych ľudí, športovcov, ale môže sa vyskytnúť aj bežne pri chôdzi. Medzi rizikové faktory patria aj rôzne deformity chodidla, predchádzajúce úrazy či operácie, stereotyp chôdze alebo nevhodná obuv.

Aj keď podvrtnutý členok sa nezaraďuje medzi závažné úrazy, treba ho liečiť správne a hlavne včas, aby sa urýchlila regenerácia a predchádzalo sa v budúcnosti opakovaným podvrtnutiam.

Ako zistíme, že máme vytknutý členok?

• Medzi najčastejšie príznaky patrí bolesť v mieste poranenia. Podľa závažnosti poranenia môže byť bolesť veľmi intenzívna (môže sa zdať, že ide o zlomeninu) alebo miernejšia pri pohybe.
• Medzi druhé najčastejšie príznaky patrí opuch v mieste zranenia. Ak sa bolesť a opuch nedostaví hneď po poranení, ide o ľahší stupeň podvrtnutia.
• Ako ďalší príznak sledujeme tzv. hematóm (krvná podliatina) na koži. To, kedy a v akej miere a mieste sa objaví nám pomáha určiť stupeň a miesto poranenia.

Prvá liečba vytknutého členka

Hneď po poranení musí noha oddychovať a nenašľapávať na ňu. V tomto prípade by mala byť noha vyložená nad úroveň srdca. Aplikácia ľadu pomôže s opuchom a bolesťou (kľudne môže byť použitý mrazený hrášok zabalený v utierke, nikdy však neprikladajte ľad priamo na kožu). Prvých 72 hodín je veľmi podstatné dodržiavať tieto zásady. V prípade veľkej bolesti je vhodné užiť nejaké analgetikum a tiež bandáž či kineziologický tejp.

Ak je bolesť veľká, opuch neustupuje, prípadne sa zväčšuje, treba navštíviť lekára.

Liečenie podvrtnutého členku

Ak sa na vyšetrení potvrdilo, že ide o podvrtnutie členka, je vhodné pokračovať v oddychu, ľadovaní, bandážovaní či tejpovaní, prípadne predpísanej medikamentóznej liečbe. V liečbe nám vie byť nápomocná aj elektroliečba, napr. magnetoterapia, laseroterapia, ultrazvuk, podľa toho, čo predpíše rehabilitačný lekár. Tieto druhy elektroliečby pomáhajú v urýchlení hojenia a regenerácii poškodených tkanív.

Fyzioterapeut/-ka po čase môže začať s mäkkými technikami, mobilizáciu a centráciou chodidla, cvičeniami a v prípade pretrvávajúcom opuchu aj s manuálnou lymfodrenážou. Na terapii sa pacient naučí, ako správne zaťažovať chodidlo, rôznymi cvičeniami spevniť členok a predchádzať opätovným zraneniam. Veľmi kľúčová zložka je správna edukácia pacienta.