Mäkké techniky

Mäkké techniky patria k prostriedkom manuálnej medicíny a podieľajú sa na diagnostike a terapii reflexných zmien v jednotlivých vrstvách kože. Technika je založená na funkčnom prepojení CNS s muskuloskeletálnym systémom. Cieľom je uvoľnenie a obnova funkcie mäkkých tkanív, ktoré sú vplyvom (napr. preťažovania) neúmerne zaťažované. Prejavuje sa to reflexnými zmenami, lokálnym stvrdnutím (myogelóza), zvýšeným svalovým napätím (trigger points) a svalovým spazmom.

Mäkkými technikami ovplyvňujeme rôzne segmenty v jednotlivých vrstvách: koža – podkožie – fascia – sval.
V rámci mäkkých techník sa venujeme najprv povrchovým častiam (koža a podkožie) a potom hlbšie uloženým štruktúram (svaly a fascie).

Kedy sa využívajú mäkké techniky?

pri svalových a úponových bolestiach, alebo ako predpríprava pred ďalšími úkonmi
v starostlivosti o preťažené svaly alebo športové zranenia
pre zníženie napätia vo svaloch a tkanivách
pre rýchlejšie hojenie, zrýchlenie krvného obehu

Ako vyzerá terapia?

Všetky poruchy mäkkých tkanív vedú ku kvantitatívnemu a kvalitatívnemu obmedzeniu rozsahu pohybu, preto každej ošetrovanej oblasti predchádza diagnostika. Terapia mäkkými technikami teda pozostáva z diagnostiky a následnej terapie.

V úvodnej diagnostike je potrebné posúdiť pohyblivosť medzi jednotlivými štruktúrami. Zisťujeme, či je prítomná fyziologická alebo patologická bariéra. Vyšetrenie kože a podkožia pozostáva z pomalých, plynulých ťahov k cieľovým vrstvám.

Ošetrenie pozostáva z manuálnych techník, pri ktorých posúvame jednotlivé vrstvy kože oproti sebe čím sa vytvorí esovitá kožná riasa, vytvárame riasy pripomínajúce písmená S a C. Ak nie je možné vytvoriť kožnú riasu, pôsobíme jemným tlakom a čakáme na tzv. fenomén uvoľnenia.

Použitý tlak je pri mäkkých technikách oproti masáži väčší, preto možno po mäkkých technikách v ošetrovaných miestach pociťovať bolestivosť, ktoré zvyčajne o 1-2 dni ustanú.
Pociťovanie bolesti alebo diskomfort pri terapii v ošetrovanej oblasti je spôsobený uvoľňovaním nefyziologickej adhezivity (priľnavosti) tkanív. Bolesť by však mala byť pre pacienta znesiteľná podľa jeho vlastného subjektívneho vnímania bolesti.

„Prítomná bolesť pri mäkkých tkanivách (alebo masáží) neznamená, že je terapia efektívna!“

Mäkké techniky by sa nemali vykonávať cez modriny, ak je prítomný v danej oblasti zápal alebo nezhojené a otvorené rany. V rámci starostlivosti o pooperačnú zhojenú jazvu sú mäkké techniky vhodnou súčasťou terapie.

Ošetrenie jazvy
Jazva zväčša prechádza všetkými vrstvami mäkkých tkanív. Pri terapii treba myslieť na fakt, že pri operačnej jazve nemusí miesto rezu na povrchovej časti kože zodpovedať hĺbkovému (platí obzvlášť pri laparoskopických operáciách).
Tzv. aktívne jazvy často spôsobujú funkčné zmeny pohybového aparátu. Čím je aktívna jazva staršia, tým je terapia dlhšia.

Podľa zváženia terapeuta možno v rámci mäkkých techník použiť PIR a AGR, ktorými uvoľňujeme kontraktilné vlákna a tým zväčšujeme rozsah pohybu, ku ktorému došlo v dôsledku svalových spazmov. Metóda pôsobí uvoľňujúco najmä pri bolestiach svalových úponov.

V rámci zásad aplikovania mäkkých techník je potrebné dbať na správnu polohu, adekvátny odpor a rýchlosť prevedeného pohybu.
Pri terapii je tiež možné využitie dychu a synkinézy, prípadne pred terapiou použiť teplý podnet (lepšia poddajnosť tkaniva).

Mäkké techniky v tehotenstve?

V tomto prípade je potrebné zvážiť nevyhnutnosť aplikácie. Mäkké techniky alebo masáž je vhodné počas tehotenstva vopred konzultovať (napr. so svojím ošetrujúcim lekárom). Skúsení terapeuti venujúci sa tejto problematike vedia posúdiť daný stav a vyvarovať sa kontraindikáciám.

Všeobecné kontraindikácie aplikácie mäkkých techník: